Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
27 28 29 30 31 1 2
3 4 5 6 7 8 9
10 11 12 13 14 15 16
17 18 19 20 21 22 23
24 25 26 27 28 29 30

Počasie

dnes, štvrtok 20. 9. 2018
27 °C 14 °C
piatok 21. 9. 28/12 °C
sobota 22. 9. 22/9 °C
nedeľa 23. 9. 20/14 °C

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

História obce

Geografia a domy
 

  Geča leží v Košickom kraji na východnom Slovensku v juhovýchodnej časti Košickej kotliny na terasovej plošine Hornádu. 

  Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške184 m. Najvyššie miesto v obci lokalita na Gečanským brehu 195m ( 194,4 ) nad morom. Najnižšie miesto 174 m nad morom pri Moľve. 

  Je to skupinová cestná dedina s cestou v smere sever juh s priečne stavanými domami. Domy boli murované z vaľkov vyrobených z nepálenej hliny a slamy a podlaha bola z hrubších drevených dosiek ( tzv. dyle ). Boli pokryté škridľou z pálenej hliny na juh s otvoreným „gankom“, ktorý sa využíval predovšetkým na dosúšanie poľnohospodárskej produkcie. V skoršom období boli domy postavené z vaľkov z nepálenej hliny a pokryté slamou alebo trstinou, s hlinenou podlahou a s malými oknami s gankom otvoreným na juh.

Geológia a príroda
 

  Odlesnený chotár tvoria treťohorné usadeniny o rozlohe 548 hektárov. Má hnedozemné a nivné pôdy v západnej časti ležiacich na terasovitej plošine na východe zvažujúcej sa až ku nive popri koryte Hornádu. Podnebné a nadmorské podmienky sú vhodné pre poľnohospodársku činnosť. V minulosti sa po oboch brehoch ramena Hornádu udržal starý pôvodný, relatívne hustý lužný les až do 80. rokov 20. storočia, kedy bol dosť necitlivo vyklčovaný za pomoci dynamitu a brehy boli zhrnuté už v tom čase do mŕtvych ramien, ktoré spolu s lúkami vytvárali malebné zákutia, v ktorých sa udržiavala ešte aj v tom čase močaristá voda. Obyvatelia obce tieto miesta radi navštevovali.

 Poľnohospodárstvo

   Už tradične sa tu pestujú všetky druhy obilnín, kukurica, cukrové repa, olejniny, okopaniny, zelenina a ovocie. Okrem obrábania pôdy obyvatelia obce sa venovali aj chovu hovädzieho dobytka – dojníc, jatočných býkov ako aj ťažných volov ( ktorých zapriahali ako ťažné zvieratá do vozov), koní, ošípaných, oviec, kôz a samozrejme hydiny všetkého druhu.

Dejiny 
Stredovek


  Geča je stará kultivovaná zem, na ktorej bola už v skorom období vybudovaná osada, ktorá s určitosťou existovala už pred tatárskym vpádom čiže pred rokom 1241. Kráľ Belo IV. z rodu Arpádovcov na žiadosť Jasovského prepošta Albrechta a jasovského konventu vydáva roku 1255 takzvanú novozakladajúcu listinu prepoštstva Jasov, v ktorej vymenúva majetky, ktoré dostalo prepoštstvo od jeho predkov a od kniežaťa Kolomana, ktorý bol mladším bratom Bela IV, keďže donačné ( darovacie ) listiny konventu boli za tatárskeho vpádu zničené. 

  V tejto listine z roku 1255 vymenúva aj dediny (majetky), ktoré knieža Koloman daroval prepoštstvu a medzi nimi je aj Geča (Jeche). Vo faksimile listiny je to uvedené slovami: "Praeterea terras, videlicet Pochym et Pochey, Moneykeddy, Neste, Pereche et Jeche a Colomano fratre nostro karissimo eidem ecclesie collatas cum antiquis metis et terminis confir mamus." Geča bola teda darovaná jasovskému kláštoru už pred tatárskym vpádom. Z uvedeného vyplýva, že Geča pred touto donáciou patrila k majetkom kráľovskej rodiny. 

  Všetko však nasvedčuje tomu, že už pri darovaní Geče v období pred tatárskym vpádom išlo len o darovanie čiastky pôvodnej zeme Geča a to tej čiastky, ktorá sa v dokladoch od roku 1261 uvádza ako possessio Supcha, Supch, teda Zupča, Zupč a ktorá ležala medzi dnešnou dedinou Gečou a riekou Hornádom. 

  Štefan V. ml. kráľ ako patrón jasovského kláštora v listine z roku 1261 prisudzuje zem zvanú Supch, ktorú si Sepus, syn Jacinta, Demeter, syn Domu a Gallus, syn Marcela, prisvojili jasovskému kláštoru, pričom uvedený Sepus, Demeter a Gallus mali dostať náhradu zo zemí konventu. Z listiny sa ďalej dozvedáme, že kráľ Belo IV. na sťažnosť Jána jasovského prepošta, nariaďuje 1. augusta 1263 jágerskej kapitule, aby okrem iného uskutočnila aj obchôdzku hraníc majetku Supch (possessio Supch), ktorý bol vrátený kláštoru naspäť od Sepusa, Demetra a Galla. Listina je uložená v Rádovom archíve prepoštstva v Jasove. 

  Hranice tohto majetku mali byť ohraničené tak zo strany dediny Geča (a parte villae Geche), ako aj od iných susedov. Z tohto jasne vidieť, že uvedení držitelia vlastnej dediny Geče zabrali kláštoru ich čiastku na pôvodnej zemi Geča, ale že ju zákonite museli vrátiť. 

  V zmysle kráľovského poverovacieho mandátu jágerská kapitula potom uskutočnila obchôdzku hraníc dediny (majetku) Župč (possessio Supch), ako o tom svedčí aj hlásenie zo 17. augusta 1263, kde je uvedené, že hranice tohto majetku od susedných majetkov a zvlášť od dediny (majetku) Geče (specialiter a possessione Geche) opatrila chotárnymi medzníkmi a to až po Hornád a majetok odovzdali kláštoru bez všetkého protirečenia. 

  Z uvedeného je zrejmé, že vlastnú dedinu Geča už pred rokom 1261 mali v držbe uvedení zemania Sepus, Demeter a Gallus, ale nevieme nič bližšie o tom, kedy a za akých okolností sa Geča dostala do ich rúk. Pre nás je dôležitá tá skutočnosť, že už v roku 1263 sa výslovne označuje ako villa. Týmto termínom sa v tom čase označovali len značne rozsiahle a zaľudnené osídlenia. 

  No treba uviesť, že v roku 1270 pri opise chotára dediny (majetku) Čane (Chon) a Vyšného Gyňova (Felgyno) sa uvádza hranica majetku Čane a to tak, že sa začínala na Hornáde, kde bola hranica Geče (Gesche), teda majetok Zupč sa tu zvlášť neuvádza, ale je zahrnutý ešte do pojmu starej pôvodnej Geče. 

  Nie je bez zaujímavosti konštatovať, že okolo roku 1270 existujú už všetky dediny na okolí Geče tak, ako ich tu nachádzame aj dnes a to: Čaňa ( Chon ) , Myšľa ( Mysle ), Ždaňa, ( Sadan ), Trstené pri Hornáde , predtým Nádasd ( Nadasd ), Vyšný aj Nižný Gyňov ( Felgyno, Algunyo), Belža ( Belse ), Haniska ( Enyske ), Valaliky, predtým Kokšov ( Kokso, Cocso ) a Kokšov Bakša, presnejšie povedané Bakša pri Kokšove ( Baxo ). Teda osídlenie územia na okolí Geče bolo už okolo roku 1270 úplne dovŕšené. 

  Vlastná dedina Geča zostáva aj naďalej počas 14. a 15. storočia v rukách zemanov ba dokonca zemania z Geče Mikuláš a Beke, synovia Demetera z Geče ( de Gecche ), už majú v roku 1324 vo svojej držbe aj susednú Nižnú Bakšu ( Alsow Baxa ). Tento fakt nám dokumentuje dohoda o čiastke zeme Ostrov ( Zygeth ), ktorá ležala v ich dedine zvanej Bakša ( Boxa ) a tam stojacom mlyne na rieke Hornád, uzatvorená medzi už zmienenými synmi Demetera z Geče a myšľanským prepoštom Petrom. 

  Za portálneho súpisu roku 1427 vystupujú už dve Geče. Jedna vystupuje ako Geche a vlastní ju Ján z Geče s 8 portami a druhá vystupuje ako Felsewgeche, teda Vyšná Geča, ktorú vlastní Ladislav z Geče so 4 portami. 

  V tých časoch sa sčítavali porty za účelom zdanenia. Porta je brána, ktorou môže prejsť voz s konským záprahom a predstavuje vstup do hospodárskej usadlosti. V podstate sa tým myslí vlastný dom na bývanie gazdu ( hospodára ), sluhov, čeľade ( obslužný personál ) a hospodárske budovy ( chlievy pre hospodárske zvieratá, budovy na uskladnenie produkcie, sýpky, pivnice, humná ), takže hospodárska usadlosť ako taká. Berúc do úvahy tieto skutočnosti sa dá usudzovať, že jednu portu obývalo najmenej 7 dospelých ľudí. Takže populácia v oboch osadách predstavovala spolu najmenej 84 ľudí. 

  Zemania z Geče úspešne expandujú aj do širšieho okolia obce a v priebehu 15. storočia získavajú do svojej držby od uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského majetky v obci Bukovec. V portálnom súpise z roku 1427 sa uvádza, že Bukovec je v držbe Šebastianá z Geče, kde vlastní 15 port . Jeho syn Juraj z Geče sa dostal do priazne kráľa Žigmunda a tak pri slávnostnej príležitosti jeho korunovácie za cisára Svätej ríše rímskej ho sprevádza do Ríma. 

  Neskôr synovia Šebastiána úspešne odolávajú tlaku mesta Košice, ktoré sa snaží získať Bukovec do svojej držby, keďže sa tam nachádzali banské ložiská drahých kovov, ale napokon roku 1446 bol Bukovec znovu prisúdený synom Šebastiána z Geče. Po vymretí rodu sa Bukovec stáva ako odumrť majetkom kráľa Vladislava a ten ho roku 1491 daroval mestu Košice. 

  V 16. storočí vystupujú popri sebe tiež dve dediny Geča, ktoré sú označované ako Nižná a Vyšná Geča alebo Velká a Malá Geča. 

  V tridsiatych rokoch 14. storočia bol v Geči postavený prvý písomne doložený kostol, lebo v pápežských desiatkoch z rokov 1332-1337 sa obidva razy uvádza Geča (Ketha, Kecta) medzi Kokšovom - Všechsvätých (Mendescend, Mendscend) a Čaňou (Chun, Chomi). Uvedený doklad Ketha sa vzťahuje iba na Geču (má sa to správne čítať Kecha). 

  Konečne vieme, že v Geči bol v dobe predreformačnej skutočne kostol a kňaz uvádzaný ako Petrus sacerdos de Kesthe v predchadzajúcom zápise sa uvádza v obmene ako Petrus sacerdos de Getsa, čo znamená, že táto oblasť bola silne zaľudnená. Roku 1514 sa pripomína kňaz Benedictus plebanus de Gecze.

Moderné dejiny

  Ešte v polovici 70. rokov 20. storočia sa vyháňali kravy z dvorov každý deň na „na obecné pašvisko“ s pastierom, na ktorom ešte v tom čase bola vahadlová obecná studňa ( žeriav ) obmurovaná kameňmi. (Podobná studňa sa ešte v 90. rokoch nachádzala v dvore rodiny Bednárovcov. ) 

  Do roku 1948 bol v plnej prevádzke mlyn, ktorý patril statkárskym rodinám Laszlóvych a Blaškovych ( Mlynskí páni).V roku 1959 bolo založené JRD. 

  Od 50. rokov 20. storočia sa ľudia z obce vo väčšej miere začínajú zamestnávať v priemysle. Bohaté ložiská štrku a piesku využíva od konca 50. rokov až doposiaľ miestny závod na ich ťažbu a spracovanie. V 60. rokov dochádza k výstavbe závodu Prefa, ktorá taktiež profituje z betonárskych výrobkov, vyrábaných z materiálov pochádzajúcich z miestnych ložísk štrku.

Vývoj administratívneho začlenenia

Z hľadiska administratívno – správneho patrili Geča a Župča do roku 1918 do Abovsko-Turnianskej župy. Od 1918 do roku 1960 pod okres Košice v Košickom kraji. Neskôr okres Košice vidiek vo Východoslovenskom kraji. Od 1.7.1996 na základe nového územného členenia patrí obec pod Košický kraj a okres Košice - okolie.


Doložené názvy

Genéza názvu obce Geča tak ako sa uvádza v historickej dokumentácii: 

* 1255 terra ( zem ) Jeche, 
* 1263 villa ( dedina ), possessio ( majetok ) Geche, 
* 1270 possessio ( majetok ) Gesche, 
* 1284 possessio ( majetok )Geche, 
* 1288 Gueche, Gesche ( pri osobnom mene ), 
* 1290 - 1307 Gusce ( pri osobnom mene ), 
* 1299 Gesce ( pri osobnom mene ), 
* 1302 Geche ( pri osobnom mene ), 
* 1303 Heghazas Gehe (Vyšná Geča), 
* 1324 Getche (pri osobnom mene), 
* 1332 - 1337 v pápežských desiatkoch z rokov 1332-1337 Ketha, Kesthe,Getsa 
* 1337 villa ( dedina ) Gechche, 
* 1339 ( pri osobnom mene ) Geche, ( Oruzlav de Geche, teda Jaroslav z Geče ), 
* 1341 possessio ( majetok )Gecche, 
* 1348 Gesche ( pri osobnom mene ), 
* 1362 Geche ( pri osobnom mene ), 
* 1398 Geczar ( pri osobnom mene ), 
* 1407 Geche, 
* 1427 v portálnom súpise z roku 1427 Geche a Felsewgeche ( Vyšná Geča ), 
* 1514 ( pri osobnom mene ) Benedictus plebanus de Gecze 
* 1553 v portálnom súpise z roku 1553 Utraque Geche ( Obe Geče ), 
* 1560 v desiatkovom registri Abaujskej stolice ( Regesta decimarum comitatus Abaujvariensis ) z roku 1560 Kis Geche ( Malá Geča ) a Nagy Geche ( Veľká Geča ), 
* 1630 Also Gecze ( Nižná Geča ), Gecze, Hernádgecse ( Geča pri Hornáde ) po maďarsky, po nemecky Getsche (pri osobnom mene) 
* 1773 v lexikóne z roku1773 Getse, Felsö Gecse ( Vyšná Geča ), 
* 1808 Lipszky uvádza v spise Repertórium z roku 1808 po slovensky Geče alebo Geča ( pagus ) po maďarsky Gecse a Kis ( Malá ) alebo Alsó ( Nižná ) Gecse ( predium ) Niederle uvádza v štúdii z roku 1903 po slovensky Geča ( Niederle, 72 ), 
* 1906 Czambel uvádza v štúdii z roku 1906 po slovensky Geča (Czambel, SR, 509) 
* 1920 úradný názov po vzniku 1.ČSR Geča 
* 1930 Štatistický lexikón Slovenska z roku 1930 úradný názov Geča, 
* 1938 – 1945 ( počas okupácie Maďarskom, úradný názov) Hernádgecse (Geča pri Hornáde) 
* 1945 po 2. svetovej vojne úradný názov v 2. ČSR Geča, až podnes. 

Miestne chotárne názvy podľa ústneho podania obyvateľov obce

Poznámka:Miestne názvy sú úmyselne napísané tak, ako majú znieť foneticky a tak nerešpektujú pravidlá slovenského pravopisu! 

V obci sú vžité tieto časti :

Intravilán 

* Na valaľe. 
* Telepeše z maďarského telep – západ táto časť obce sa skutočne nachádza na západe obce 
* Pažic ( Pažiť) postavená v tej časti kde sa z obce vychádzalo na pastviny ( pašviská ) 
* Nižný konec pri kašteľu ( juhovýchodne od kurie by sa dala približne lokalizovať pôvodná Župča ) 
* Na Doľine. 

Extravilán 

* Padar, Podar, na padaroh, na padare, podare 
* Gečanský Breh, na Gečanským brehu, do breha, na brehu, za brehom ( orvaše, varheďe, varheďky )
* Malý Breh, na malým brehu 
* Berek, v bereku, na bereku 
* Roveň ( na rovňi ) 
* Kukuričance od drahy, na kukuričancoh 

Lúky 

* - na gečanských lúkoh, na lúky ( na lúkách ) na pravej strane Hornádu 
* - na myšľanských lúkoh na ľavej strane Hornádu 
* Lúčky, na lúčkoh – malé lúčky vytvorené medzi meandrujúcimi mŕtvymi ramenami Hornádu 
* Bradľisko, na bradľisku , lúky na bradľisku 
* Konopnice na konopnici, lúky na konopnici 
* Brodziky , gu brodzikom, lúky gu brodzikom 
* Lúky medzi drahami 
* Pašviska / Pašenky /, na pašviskoh, volské pašvisko, kravské pašvisko, huše ( husie ) pašvisko ( na pastvinách ) 
* Zadky, na zadkoh 
* Gečanský mľin , gu mľiňe 
* Dluhy hon, na dluhym hone 
* Blata, Balata , na blatoh, na balatoh 
* Kalanda, na kalandze, gu kalandze 
* Kút ( Barónsky kút ), v kuce, v kúce od Bakši 
* Opatov , na opatove 
* Oľšinky, pri oľšinkoh 
* Moľva, na moľve ale aj Moľhe identicke miesto 

ostrov medzi dvomi ramenami Hornádu 

* Koscelek, pri koscelku ( pri kostolíku ) 
* Urbarske žeme, urbarske pašenky, na urbarskym 
* Furmanec, od furmanca, na furmancu 

Pomenovanie podľa stavieb 

* Gečanský mľin , gu mľiňe 
* Komencijašňa, pri komencijašni 
* Dekung, pri dekungu 

Názvy miestnych tokov a vôd 

* Hornád , na Hornadze ( rieka - rameno hornádu ) 
* Myslavka, na Myslavke ( potok ) 
* Jarek, na jarku ( potok ) 
* Vajcovka pri mľine ( prameň ) 
* Za mľinom, Šterkovňa ( jazero Geča) 

Národnostné pomery

  Z ďalšieho rozprávania o dedine (majetku) Zupč (Zupča), ktorá patrila pôvodne k zemi Geča, lepšie povedané spolu s Gečou tvorila jednu zem, je zrejmé, že Zupč (Zupča) mala názov slovanského pôvodu. Niet však nijakých pochýb o tom, že aj vlastná Geča bola od starých čias prapôvodne obývaná Slovanmi (Slovákmi) a ako celý kraj medzi Garadnou ( Hradnou v hovorovej reči obyvateľov obce známou ako Garadňa) a Košicami, tak aj ona v stredoveku bola zaplavovaná prisťahovaleckými vlnami obyvateľstva maďarského pôvodu, čo sa ešte posilnilo vpádom Turkov na dolnú zem v roku 1600 po zdrvujúcej porážke v roku 1526 v bitke pri Moháči a ich pretrvávajúcim tlakom v 17. storočí. V ďalšom období nasledovali stavovské protihabsburské povstania a náboženské reformačné a protireformačné vojny, čo situáciu v Uhorsku ešte zhoršovalo a to malo za následok všeobecný hospodársky a populačný úpadok aj v našich dedinách. 

  Pre ilustráciu vtedajšej situácie je možné uviesť, že dňa 20. septembra roku 1652 sa Turci bezprostredne priblížili k obci Geča a vyrabovali a vypálili blízke Sokoľany ( Sokol, Zocol ) a mnoho ľudí odvliekli do zajatia. 

  Do všetkých dedín na juh od Košíc v tých časoch neustále prichádzajú zo severu a spod okolitých hôr Slováci. Svedčí o tom najmä to, že vo všetkých týchto dedinách sa až nápadne často v zoznamoch poddaných zo 16. storočia objavuje priezvisko Tót , Toot (v preklade Slovák), ktorého nositelia boli iste slovenského pôvodu. Takže bezpochyby v niektorých miestnych názvoch sa zachovala kontinuita pôvodného slovanského názvu zo stredoveku, ako je to preukázateľné pri miestnych pôvodom slovanských názvoch lokalít v obci ako Padar, Jarek, Myslavka, Berek. 

  V 17. a 18. storočí už v obci úplne prevláda slovenský živel.Pod neustálym vplyvom maďarského jazyka preberajú tunajší Slováci aj niektoré maďarské slová a výrazy a včleňujú ich do svojho slovníka, pričom výrazne tieto jazykové formy poslovenčujú. Slovenský ľud začal používať niektoré už maďarské podoby názvov a slov v poslovenčenej forme. 

  Samotný variant názvu obce v maďarčine Gecse prechádzal nevyhnutným historickým vývinom, a taktiež sa vyvíjala slovenská forma ako Geča. Lipszky roku 1808 uvádza ešte slovenský názov pre túto dedinu ako Geče alebo Geča, podľa čoho sa slovenský názov vtedy pravdepodobne ustaľoval. 

  Inak však vieme, že Geča bola už roku 1746 obývaná slovenským ľudom a mala vtedy podľa Konskripcie cirkví a farárov Abaujskej stolice ( z roku 1746 ) 60 dospelých duší. V tejto konskripcii sa výslovne uvádza „ Fil. Gecse. Populus exiguus Slavus“. 

  V roku 1772 Vyšná Geča ma 9 poddaných ( mužov s rodinami ) a vlastní ju rodina Dessewffyovcov. Podobne aj podľa lexikónu z roku 1773 je uvedené, že v obci dominuje slovenská reč.

Etymológia názvu obce v historických súvislostiach

  Niektoré autority ako Stanislav vysvetľuje etymológiu názvu Geča, že pochádza od slova Gošča, ku gost ,hosť a že  v názve odkazuje nás do čias pred polovicou 12. storočia. Na podporu tohto tvrdenia treba brať do úvahy aj historické súvislosti. Blízkosť Starého Hradu priam predurčovala toto miesto na osadenie hosťami, ktorí pravdepodobne tvorili strážne oddiely a to aj s ohľadom na preukázané postupné obsadzovanie košickej kotliny maďarskými vojenskými skupinami. Napríklad nie tak vzdialený Ruskov ( Ruzka ), bol osídlený ruskými pohraničnými strážcami, ktorí boli v službách Maďarov a mali za úlohu dohliadať na strategický Slánsky priesmyk.

  Takže pre pôvod názvu obce Geča „ Gošče“ je dôležité, že to bola osobitá usadlosť osadená pravdepodobne podobnými „hosťami“ akýmsi vojenským strážnym oddielom podliehajúcim veleniu a správe blízkeho opevneného ( Starého ) hradu ešte pred rokom 1200. Reliéf terénu, kde bol postavený Starý Hrad ( Ouwar ) je z obce dobre viditeľný a voľným okom pozorovateľný až do dnešných čias a tak vojenské oddiely mohli rýchlo zmobilizovať svoje sily a reagovať tak na blížiace sa nebezpečenstvo nepriateľa napríklad aj na vizuálne ( dymový signál ), či zvukové znamenie. 

  Zasluhuje si pozornosť aj tá skutočnosť, že všetky zeme so základom gošč- ( hosť ) v názve ležali v bezprostrednom susedstve „ kráľovských“ pôd z čoho vyplýva, že v predkráľovskej dobe vznikali na pôde slovanských kniežat, stoličných hradov a občinami neobhospodarovanej „ božej“ zemi osídlenia. Ako už bolo uvedené Geča patrila po roku 1200 kniežaťu Kolomanovi a susedila so zemami kráľovského Starého Hradu ( Bočiar ( Boltchard ), Gyňov ( Gyno ), Čaňa ( Chon ) a jeho servientov v Haniske ( Enyske ) a Bakša ( Baxo ). 

  Takže táto zem bola osídlená slovanským obyvateľstvom ešte pred príchodom Maďarov. Dôkazom sú archeologické nálezy slovanských pohrebísk ( mimo iné ) na hraniciach chotára obce Geča a Koštian. Spolu s ostatnými osadami smerom na juh od súčasných Košíc, kde sa nachádzalo severné hradisko v Barci – Haradisha, bolo toto osídlenie príslušné k jednému západoslovanskému kmeňu s centrálnym kmeňovým hradiskom Starého Hradu a ktorý až do prvej polovice 11. storočia ( mladšia doba hradištná 950 - 1200 ) úspešne bránil celé toto územie až po južné hradisko Hradná ( Garadna ) pred útočiacimi Maďarmi ešte aj za kráľa Štefana I.. Maďari usadení pod Bukovskými horami na rovinách uskutočňovali výpady na sever s cieľom anektovať toto územie, čo sa napokon natrvalo podarilo uskutočniť Maďarom až za vlády Abu Samuela, ktorý dal vybudovať Nový Hrad ( Novum Castrum ) v 40. rokoch 11. storočia a podľa ktorého aj novodobyté územia teda naša župa ( stolica ) dostala neskôr svoje nové meno Abaúj(var). Vybudovaním Nového Hradu zaniká strategický význam Starého Hradu a tak zákonite zaniká. Hostia sa zaiste prijímali aj za členov slovanských občín, ale išlo prevažne o jednotlivcov, ktorí sa museli podriadiť žrebovaciemu poriadku o podiele na oráčine vždy v inej časti chotára. 

  Osobitné presné vymedzené územie mohla dostať len skupina hosťov, ktorej poslaním nebolo obrábať pôdu v rámci občiny, ale plnili špeciálne úlohy v rámci vojenských služobností ako vojenské družiny v službe kniežat, stoličných hradov a významných strategických miest či veľmožov. Významné postavenie hosťa a právo na zem, na jej orbu, pastvu, lov a rybolov ako dobová zvláštnosť utkvelo názvom „gošč“. 

  Medzi zápismi od roku 1255 sa často ešte prediera „s“, hoci je to celkom proti duchu maďarského jazyka; Gesche roku 1270, 1288, 1348, Gusche a Gesce roku 1299, Getche v rokoch 1290,1300,1324, Gechche v rokoch 1312, 1337, Gecche 1323 a podobne. 

  Ak si na pomoc zoberieme dialekt tu žijúceho ľudu prostredníctvom východoslovenského sufixu – aňský, ktorý je odvodeninou od obyvateľského sufixu – aň, všimneme si v súdobých notárskych a súdnych dokladoch napísaných v neďalekých Košiciach u nemeckého mestského obyvateľstva v stredoveku nemecký variant pomenovania pre vidiečanov, ktorý prichádzajú z Geče. Gečana nazývajú po nemecky Geczner ( Gechen Gescel – el = - er). To znamená , že koncom 14. storočia ( +- 1398 ) sa košickí mešťania stretávali na trhu s vidiečanmi, ktorí tu predávali svoju poľnohospodársku nadprodukciu a ktorí si hovoria Gečaň, Gečane, gečansky, gečaňský. Len z bežne takto v meste používaných slovenských tvarov sa mohlo dostať „ n“ do nemeckej verzie Geczener, Geczner. 

  Vo vývoji pomenovania Geče máme analógiu i v tom, že do zápisov jej názvu sa v stredoveku dlho prediera zo živej reči obce a okolia dvojitý konsonant, funkčný len v pôvodnej slovenskej forme názvu. V prípade Geče bola to skupina – šč – ( Gesche , Gechche, a podobne ) Pozitivistická literatúra z toho nič nevyvodila, vystačila paušálne s komfortnou teóriou „pomaďarčenia“ v stredoveku, „pretrhnutia kontinuity“ a následného poslovenčenia v 17. a 18. storočí, čo sa vo svetle týchto dôkazov javí ako neopodstatnené a hodné ďalšieho vedeckého skúmania. 

  Pre objektivitu je nevyhnutné uviesť, že občas sa táto etymológia spochybňuje čo sa zdôvodňuje tým, že vraj pred polovicou 12. storočia nemožno v Geči predpokladať nijakých hostí. Názov údajne pochádza od osobného mena, lebo osobné meno Geča sa v dokladoch z 13. storočia často uvádza v Uhorsku. Tak vo varadínskom registri sa uvádza k roku 1220 osobné meno Gecha, v roku 1225 je Gecha županom Zalanskej stolice a v roku 1236 sa stáva tekovským županom. Tento sa uvádza roku 1240 ako Geche a mal aj syna Geche. Roku 1237 sa pripomína zase libertinus ( prepustenec ) Geche. Na základe uvedeného je potrebné položiť si otázku, kedy Geča dostala svoj názov, lebo mohlo sa tak stať podľa ich tvrdenia až v prvej polovici 13. storočia a tým sa potom vysvetľuje aj spoluhlásku g v tomto názve. 

  Nie je bez zaujímavosti konštatovať, že Geča sa v najstaršom doklade z roku 1255 uvádza ako Jeche, teda Ječe, Ječa. Takáto zámena „ j“ a „g“ sa v Uhorsku vyskytuje a napríklad dedina Jenó (novšie Szamosjenó v stolici Szolnok Doboka) sa uvádza v rokoch 1269 a 1270 ako Geneu. 

  Je nepochybné, že niektoré zeme, respektíve dediny na okolí už v priebehu 13. storočia menili viac ráz svojho majiteľa, ako to vieme napríklad aj o susednej Haniske, kde sa už do roku 1267 vystriedali až štyria majitelia, prípadne držitelia. Nie je preto vylúčené, že pôvodný názov celej tejto zeme bol Zupča (Zupč).

Populačný vývoj

  Populačný vývoj podľa listinných dôkazov tak, ako ho bolo možné zistiť: 

* v roku 1427 – 20 port ( spolu za obe Geče a Župču ) 
* v roku 1470 – 8 port 
* v roku 1565 – 5 port 
* v roku 1715 – 5 rodín 
* v roku 1746 – 60 dospelých obyvateľov 
* v roku 1772 – 9 poddaných s rodinami 
* v roku 1828 – 81 domov a 546 obyvateľov 
* v roku 1869 – 435 obyvateľov 
* v roku 1880 – 376 obyvateľov 
* v roku 1890 – 503 obyvateľov 
* v roku 1900 – 494 obyvateľov 
* v roku 1910 – 505 obyvateľov 
* v roku 1921 – 529 obyvateľov 
* v roku 1930 – 602 obyvateľov 
* v roku 1940 – 638obyvateľov 
* v roku 1948 – 799 obyvateľov 
* v roku 1961 – 869 obyvateľov 
* v roku 1970 – 1065 obyvateľov 
* v roku 1980 - 1217 obyvateľov 


Zupča 

  Župča alebo Župč je bývalá osada na Slovensku, ktorá ležala medzi dnešnou Gečou a Hornádom. 

  O počiatkoch osady Zupča pozri aj Geča. Podľa novozakladajúcej listiny jasovského prepoštstva z r. 1255 knieža Koloman daroval už pred tatárskym vpádom zem Geču (terra Jecbe) jasovskému prepoštstvu. Podotkli sme tiež, že tu muselo ísť len o darovanie čiastky zeme Geče a to tej, ktorá vystupuje v dokladoch od roku 1261 ako terra a possessio Supch, Supcha, teda Župč, Župča a ktorá ležala medzi dnešnou dedinou Gečou a riekou Hornádom. Držitelia vlastnej dediny Geče Sepus (Scepus), syn Jacinta, Demeter, syn Domu, a Gallus, syn Marcela z Geče zabrali však túto zem Supch a pripojili ju k vlastnej zemi (dedine) Geči, z čoho vznikli medzi dvoma stranami spory. 

  Štefan V. ml. kráľ roku 1261 prisudzuje v tomto spore zem Supch jasovskému kláštoru a kráľ Belo IV. nariaďuje potom 1. augusta 1263 jágerskej kapitule, aby uskutočnila obchôdzku hraníc tohto majetku (possessio) Supch a hranice jeho mali byť označené tak zo strany dediny Geče, ako aj zo strany ostatných susedov. Jágerská kapitula v zmysle kráľovského mandátu uskutočnila obchôdzku hraníc tohto majetku, ako sa o tom dozvedáme z listiny kapituly zo 17. augusta 1263, a hranice opatrila chotárnymi medzníkmi, najmä voči dedine Geči a odovzdala túto zem kláštoru. Z opisu hraníc tohto majetku Zupč, Župča (possesio Supch, Supcha) vidieť jasne, že ležala medzi dedinou Gečou a riekou Hornád. Túto listinu jágerskej kapituly kráľ Belo IV. potvrdzuje dňa 12. marca 1264. 

  Zupč(a) je v ďalšom období skutočne v rukách jasovského prepoštstva. Roku 1284 bola uskutočnená reambulácia hraníc tohto majetku Zurč (possesio Supch), ktorý ležal naproti Myšli (in opposito possessionis ecclesie de Mysle. . .). 

  Roku 1286 však došlo zasa k sporu o túto osadu (majetok) medzi prepoštstvom jasovským a opátom z Krásnej nad Hornádom. Opát z Krásnej nad Hornádom v tomto spore tvrdil, že táto osada (possesio Supch) pod názvom Apati (Apaty) prináleží jeho opátstvu, kým jasovský prepošt zasa tvrdil, že patrí jasovskému prepoštstvu a preukázal sa o nej aj listinami. Spor vyhral jasovský prepošt. Zupča sa tu uvádza ako osada ležiaca pri rieke Hornád. V listine je to uvedené slovami „... ipsam possessionem Supch iuxta fluvium Hernad in comitatu Novi Castri existentem, . . .“ 

  Roku 1341 došlo opäť k sporu o túto osadu, ktorú zabralo opátstvo v Krásnej nad Hornádom. Došlo k inkvizícii vo veci tohto majetku, v ktorej sa uvádza, že majetok a dedinu, ktorú opát a konvent z Krásnej nad Hornádom držal zabratú pod menom Apathy, od nepamäti bola nazývaná Supch a od dediny Geča bola oddelená a vždy patrila jasovskému kláštoru. 

  V faksimile listiny, ktorá je uložená v Rádovom archíve prepošstva v Jasove je to uvedené takto “... quod possesionem et villám, quam abbas et conventus ecclesiae de Sceplak sub nomine Apathy dicta occupatam possideret, ab antiquo Supch ipsa possessio et villa fuisset nominata et a possessione Gecche scparata et semper ad monasterium de Jazow pertinuisset et deberet pertineri ..." . 

  Zem Zupč(a) bola teda už v druhej polovici 13. storočia silne osídlená, a preto sa dôsledne uvádza ako possesio, ba roku 1341 aj výslovne ako villa. 

  Roku 1343 došlo pred Spišskou Kapitulou k dohode (concordia) o tomto majetku Zupč (possesio Supch), ktorou sa ho opát z Krásnej nad Hornádom (de Sceplak) vzdal v prospech jasovského prepoštstva. Aj roku 1407 sa uvádza tento majetok Supch ako vlastníctvo jasovského prepoštstva. Za portálneho súpisu roku 1427 vystupuje pod menom Apathy a patrila prepoštstvu v Jasove. V Zupči bolo roku 1427 8 port, teda bola to vtedy pomerne dosť zaľudnená dedina, ale po roku 1427 postupne upadla. 

  V ďalšom období v portálnom súpise z roku 1553 sa už Zupč(a) neuvádza, keďže tam zaiste nebolo nijakých port a v súpisoch zo16.-17. storočia sa už neuvádza ako dedina. V 18. a19. storočí vystupuje ako majer pod menom Zsupapáti, a to až do roku 1919 (podľa sčítania ľudu z roku 1919). 

  Župča takisto ako aj Geča bola v rokoch 1938 až 1945 v čase druhej svetovej vojny na základe Trijanonského dohovoru pričlenená k Maďarsku. 

Názvy 

Zupč(a) sa v dokladoch uvádza takto: 

* roku 1261 terra Supch, 
* roku 1263 possesio Supch, Supcha, 
* roku 1284 possesio Supch, 
* roku 1286 possesio Supch, Apati (Apaty), 
* roku 1341 possesio, villa Supch, 
* roku 1343 possesio Supch, possesio Supch et non Apaty vocatam, 
* roku 1407 Supch, 
* roku 1427 Apathy, 
* roku 1453 Sup al. nom. Apathy, 
* roku 1808 Lipszky uvádza majer (predium) po maďarsky Zsúp-Apáthi, 
* roku 1913 po maďarsky Zsupapáti ako samota, 
* roku 1919 podobne Zsupapáti 

  Z pôvodného slovenského názvu Zupč(a) sa vyvinul v maďarskej reči názov Zsup, ako sa uvádza už roku 1453, v 19. a 20. storočí sa používa tento názov už v spojení s jeho novším názvom Apáthi, ktorý dedina dostala zo strany opátstva v Krásnej nad Hornádom ako Zsupapáti. Názov Zupč (Zupča) pochádza od slovanského osobného mena Zupč (Zupča), od ktorého pochádza aj názov dediny Zupčany (okr. Prešov).